História
Vlastné dejiny našej obce sa začínajú najstaršou zmienkou o nej, ktorá sa zachovala v písomnej forme. Ide o záznam v knihe nachádzajúcej sa v Sabinovskom múzeu „ SAROS VARMEGYE MONOGRAFA“ od Sandora Tótha, kde na strane 371, zväzok II. z roku 1910 sa píše, že od roku 1274 do roku 1288 vlastnil našu obec BAJORVAGAŠ - veľký pán TARCZAYOVSKÝ. Neskôr, koncom 13. storočia a v 14. storočí, už obec patrila panstvu rodiny BERZEVICZYOVCOV a PALOCSAYOVCOV. Rodina Berzeviczyovcov v tomto čase mala z obce 10 čiastok a Palocsayovcov 3 čiastky.
Potomkovia rodu Berzeviczyovcov v 13. a 14. storočí zakladali desiatky dedín na nemeckom práve pozdĺž uhorsko-poľského pohraničia v Šariši a na Spiši, čím výrazne prispeli pri znovuosídľovaniu severu Uhorka, vyľudneného hlavne v dôsledku tatárskeho vpádu. Na majetkoch rodiny Berzeviczyovcov neskôr, najmä v dôsledku valašskej kolonizácie vznikali aj ďalšie obce, medzi nimi i obec Bajerovce, Šambron, Blažov, Poloma, Šarišské Dravce a ďalšie.
Podľa vyššie spomínanej publikácie, dolina od obce Torysa smerom na Bajerovce bola veľkým lesom, ktorý vyrubovali nemeckí kolonisti, teda aj oni mohli byť i zakladateľmi obce Bajerovce.
Ďalšia písomná zmienka, ktorá má význam v dejinách obce, je z roku 1366, kde sa spomína v súvislosti s darovaním a ohraničením územia obce Šambron, susediacej s chotárom už jestvujúcich Bajeroviec.
Keďže Bajerovce ležali na rozmedzí panstiev Brezovica a Plaveč, časť Bajeroviec patrila v 15. - 16. storočí šľachticom z Brezovice a časť k panstvu Plaveč, ktoré od seba oddeľoval miestny potok - VALALSKÁ VODA /Ľubotínka/. Obec bola stredne veľkou dedinou, pričom väčšina sedliakov bývala na „Brezovickej strane“. V obci bol aj kostol a majerské /veľkostatkárske/ budovy. Obyvatelia boli roľníci a zaoberali sa chovom dobytka a oviec. V roku 1787 obec mala68 domov a 463 obyvateľov, v roku 1828 mala 89 domov a 681 obyvateľov.
Počas existencie obec niekoľkokrát menila svoj názov. v roku 1366 sa nazývala Bayervagasa, v roku 1786 - Bajerowcze, v roku 1875 - Bajorvágás a v roku 1920 - BAJEROVCE.
V súvislosti s názvom obce historik F. Uličný píše: "Pramene zo 14. - 16. storočia uvádzajú Bajerovce v maďarskom, nemeckom a slovenskom názve. Maďarský tvar Bayorwagasa sa vyskytuje v prameňoch zo 14. a 16. storočia. Nemecký tvar Beyerhaw sa vyskytuje v prameňoch z 15. storočia. Slovenský tvar v maďarizovanej podobe Bayrocz, Baiorocz, Bayor sa vyskytuje v písomnostiach zo 16. storočia. Základom názvu dediny je osobne meno Bajer. Maďarský a nemecký názov Bajeroviec dokazujú, že Bajer bol prvým šoltýsom vo vznikajúcej dedine , ktorú vybudovali usadlíci na zákupnom práve ... Šoltýstvo sa Bajerovciach udržalo v 15. a 16. storočí, avšak len na plavečskej časti. "/F. Uličný: Dejiny osídlenia Šariša. Košice 1990, str. 21/.
Z novodobej histórie je potrebné spomenúť deň 12. september 1954, kedy obec vyhorela. Požiar začal v nedeľu po obede okolo 14:30 hod., ktorý zničil 80 drevených domov a 90 hospodárskych usadlostí. Po tejto udalosti sa časť obyvateľov usadila u príbuzných. Pre ostatných štát urýchlene staval drevené baráky, ktoré slúžili na ubytovanie až do výstavby nových už murovaných rodinných domov.
